Kľúčom k úspechu je kvalita podkladových máp!
Presne vytvorené podkladové mapy sú základným kameňom, od ktorého závisí úspech alebo neúspech celého systému. Starostlivo vyhotovená mapa verne opisuje každé pole. V poľnohospodárskej praxi je bežné, že pole je osiate rôznymi plodinami, že vlastníctvo, a teda aj hranice polí sa v priebehu rokov menia, že polia obsahujú hnojiská, skládky repy, biopásy atď. Pri príprave máp relatívneho výnosového potenciálu je potrebné zahrnúť všetky tieto informácie a zmeny, pretože môžu výrazne ovplyvniť výslednú mapu.
Na nasledujúcom obrázku môžete vidieť satelitné snímky jedného honu v priebehu piatich rokov, na ktorých je zobrazený jeden z vegetačných indexov. Snímky boli zhotovené od polovice mája do polovice júna. Na prvý pohľad je vidieť, že v dolnej časti poľa sa pestovala iná plodina, pretože vegetačný index nadobudol výrazne odlišné hodnoty.
Ak by sme tento fakt nebrali do úvahy a nechali mapu relatívneho výnosového potenciálu spracovať na základe celej plochy poľa, pravdepodobne by sme dostali výsledok ako na obrázku 1 nižšie (mapa vytvorená jedným z konkurenčných systémov). V skutočnosti dve rôzne plodiny skresľujú výsledok celého algoritmu. Podľa tejto mapy by mala byť spodná časť oveľa výnosnejšia ako horná časť pozemku. Použitie takejto mapy môže viesť k poklesu výnosov a neefektívnemu využívaniu vstupov.
Obr. 1:Mapa RVP vytvorená konkurenčným systémom, riadená klasifikácia, snímky 10x10 m/pixel
Spoločnosť Varistar využíva pri príprave máp relatívneho výnosového potenciálu jedinečnú technológiu, ktorá umožňuje ich spracovanie s ohľadom na rôzne plodiny a zmeny vo vlastníctve v priebehu rokov. Na nasledujúcom obrázku je znázornená takto spracovaná mapa.
Pri porovnaní týchto dvoch máp je zrejmý aj rozdiel v presnosti. Varistar používa viac ako 10-krát presnejšie satelitné snímky zo sústavy PlanetScope. Zároveň myslíme aj na možnosti aplikačnej technológie, každá jednotlivá zóna má rozlohu minimálne 500 m² (ilustračné pole má rozlohu viac ako 30 ha).
Obr. 2: Mapa RVP Varistar, neriadená klasifikácia, snímky 3x3 m/pixel
Významným dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu máp, je klasifikácia (škálovanie), tj rozdelenie na jednotlivé produkčné zóny. V zásade sa dajú použiť dva prístupy - riadená a neriadená klasifikácia. Riadená klasifikácia je taká, ktorá daný pôdny blok vždy rozdelí na vopred daný počet produkčných zón. Nezáleží pritom na tom, aké je dané pole variabilné. Naproti tomu systém Varistar využíva na tvorbu máp relatívneho výnosového potenciálu tzv. neriadenú klasifikáciu, ktorá každé pole rozdeľuje podľa toho, akú variabilitu skutočne vykazuje. Jeden hon teda môže mať 3 produkčné zóny, variabilnejšie hony ich môžu mať napríklad 8.
O úskaliach riadenej klasifikácie pojednáva v tomto príspevku na Facebookových stránkach Centrum precízneho poľnohospodárstva v Prahe (doc. Ing. Václav Brant, Ph.D.). Záver ich výskumu bol taký, že riadená klasifikácia (tj rozdelenie do vopred daného počtu produkčných zón) navyše bez možnosti úpravy máp o vyššie zmienené úskalia (delené pôdne bloky, pásy, atď.), neprináša očakávané výsledky.
Hnojivá, osiva a prípravky, ktoré sú na poliach používané, musia byť registrované na ÚKSUP. Certifikačný proces je veľmi prísny a vďaka tomu majú tieto vstupy garantovanú kvalitu. Precízne poľnohospodárstvo však podobný kontrolný mechanizmus nemá, kvalita máp relatívneho výnosového potenciálu preto významne kolíše. Rovnako ako by ste na svoje polia neaplikovali neregistrovaný, ale „vraj dobrý a hlavne lacný“ prípravok pochybného pôvodu, nevyužívajte ani nekvalitne spracované mapy, ktoré môžu zapríčiniť prepad výnosu.
Ako jediní na trhu spracovávame každý rok niekoľko prípadových štúdií založených na pokusoch u našich zákazníkov. Tieto štúdie sú voľne dostupné na našich stránkach. Radi Vás tiež prepojíme na niektorého z našich zákazníkov a zaistíme referenčnú návštevu.
Máte ďalšie otázky týkajúce sa našich služieb? Neváhajte nás kontaktovať.
